Druhé zasadnutie severoslovenského Marxisticko-leninského klubu sa konalo 18. septembra v meste Bytča. Aby zapojil čo najviac komunistov, snaží sa rotovať po viacerých regiónoch vo svojej oblasti. Témou dňa bol antikomunizmus a možnosti boja proti nemu. Prítomní okrem členov KSS a SZM boli naši priatelia zo SMKČ a Spoločnosti vedeckého komunizmu. Celkovo sa tohto zasadnutia zúčastnilo viac ako 20 ľudí.
„Marx spomína, ako sa všetci vládcovia sveta spájajú proti komunizmu.“ Začína diskusiu Martin Jágrik a pokračuje: „Toto dnes pokračuje v oveľa sofistikovanejšej podobe, valí sa na nás z kníhkupectiev a z médií. Musia robiť všetko možné a nemožné, aby udržiavali proletársku triedu v nevedomosti. Proletariát má obrovskú silu na to, aby odstránila kapitalizmus. Ak sa proletariát zjednotí, dokáže zvrhnúť kapitalizmus. Dôležité je ale pozerať sa aj na antikomunizmus v samotnom komunistickom hnutí. Najväčšie škody páchal revizionizmus a oportunizmus, ktorý môžeme označiť za antikomunizmus.“
Na túto tému naviazal zástupca SMKČ, David Pazdera, ktorý informoval prítomných o rozsiahlom antikomunizme vo vrcholných pozíciách KSČM. V Českej republike sa nedávno schvaľoval „zákon o treťom odboji“, na základe ktorého majú byť vrahovia ako Mašínovci a podobní diverzanti zrovnávaní s hrdinami ako bol Julius Fučík. Napriek tomu, že KSČM má 26 poslancov, medzi nimi i 4 mladých, proti tomuto zákonu rázne vystúpili len traja z nich. Marta Semelová, Stanislav Grospič a bývalý predseda Miroslav Grebeníček. Odmenou za to im bolo „vynadané“, že teraz bude KSČM kvôli nim zakázaná. Také je teda kapitulantstvo vodcov KSČM pred súčasným režimom. Pazdera pokračuje o zrade poslancov KSČM: „Poslanci KSČM vlastnia akcie juhoafrických baní, kde pracujú černosi, predseda Filip je díler Volkswagenu pre ČLR a nechal si preplatiť stranícke diéty na tomto biznis jednaní.“ A na záver dodáva: „Celá KSČM je riadená ODS a hovorím to s tým, že som si vedomý závažnosti toho čo hovorím ale som si vedomý toho, že to viem doložiť.“ Neustále sa pritom stretávame s faktom, ako organizátori z KSČM vyhadzujú mladých komunistov z „komunistických“ akcií, alebo im bránia verejne vystúpiť, či im zakazujú na „komunistickej“ akcii vyťahovať komunistické symboly.
KSČM si namiesto podpory mladých komunistov vytvorila vlastnú „komisiu mládeže“, ktorú podľa slov Davida Pazderu tvorí približne 10 ľudí s názormi „Lenin bol masový vrah a Che Guevara je kontroverzná osobnosť“. Poukazuje tiež na stretnutie v Tvrdoniciach, kde zástupca „Komisie mládeže“ v danom regióne hovoril v podstate sám za seba, nakoľko tam viac ľudí z tejto komisie nie je. Naopak – komsomolcov je tam oveľa viac.
Ďalšiu vlnu kritiky si vyslúžili eurokomunistické organizácie platené Európskou úniou, ktorých cieľom je rozkladať komunistické hnutie zvnútra, zasievať doň antikomunizmus a spraviť z neho poslušného sluhu kapitálu. Presne takouto organizáciou je „Strana európskej ľavice“ a jej najväčší ťahúň, nemecká Die Linke. „Veľa sa zmenilo. Buržoázia je uvedomelá. O fabriky prišla a snaží sa robiť všetko aby sa to neopakovalo. Jednou z vecí je aj SEĽ a zasievanie antikomunizmu do komunistického hnutia.“, hovorí Pazdera. SEĽ už v minulosti pohltila kedysi revolučné strany v Taliansku, Francúzku a Španielsku. David doniesol propagačný materiál strany Die Linke s názvom „Zde je Linke“ o ktorom hovorí: „Materiál Zde je Die Linke hovorí proti materializmu, jedinou ich kultúrnou akciou počas II. zjazdu bol „koncert proti stalinizmu“. Majú viac záujmu v boji proti stalinizmu ako proti EU. Podobne to bolo s bojom na berlínskej akcii LLL. Die Linke im rozdávala antikomunistické materiály.“
David tiež informoval o tom, ako aj v buržoáznych voľbách klesajú tieto reformistické smery a ako stúpajú revolučné marxisticko-leninské organizácie (KS Grécka, KS Portugalska, MLS Nemecka). V ČR sa tiež podarilo vybudovať aj revolučnejšie odbory, ktorých predsedom je poslanec KSČM, Stanislav Grospič. Tiež vznikajú aj ďalšie marx-leninské kolektívy akým je napríklad Dělnický komunistický kolektiv, ktorého zástupcovia boli hosťami na prvom zasadnutí MLK a ktorý združuje mladých robotníkov v produktívnom veku.
Od antikomunizmu v stranách sa diskusia presunula k antikomunizmu v médiách, ktoré ho dostávajú do verejnej mienky. Diskutujúci sa venovali najmä vyobrazeniu súčasnej hospodárskej a dlhovej krízy, kde sa vina hádže na pracujúcich alebo národnosti a kde sociálne škrty a znižovanie životnej úrovne sú jednostranne vykladané ako „zodpovedný prístup“. „Je to riadené zníženie životnej úrovne. Rivalita medzi tábormi bola aj v tom, že kto dá aké sociálne istoty. Kapitalizmus to teraz potrebuje znížiť a robí to menovým fondom. Je to atak na sociálne výdobytky aby dosiahli to, čo potrebujú.“, hovorí Ján Ďurajka, člen KSS v Súľove. „Musíme si uvedomiť, že toto je obyčajná buržoázna propaganda. Treba si uvedomiť, že robotník je rovnako vykorisťovaný ako aj tu. Maximálne sa to týka úradníkov a buržoáznych predstaviteľov. U nás väčšina robotníkov si myslí, že Gréci sú nenažraní a chcú naše peniaze. Nikto nepovedal čo Gréci chcú. Každý hovorí, že štrajkujú a nechcú šetriť. Nikto nepovie čo chcú.“, dodáva o propagande okolo Grécka Vladimír Jágrik.
Stanislav Pirošík opisuje vlastnú skúsenosť s účinnosťou propagandy: „Z tejto situácie kričí protisystémovosť, ale nikto ju nepovie. Médiá plodia fašizmus zahmlievaním problematiky, vyvolávajú číru národnostnú nenávisť. Sám sa stretávam s opakovaním názorov šírených médiami v spoločnosti. Za všetko vraj môže „južanská lenivá povaha“. Pýtam sa preto, prečo musíme škrtať aj na Slovensku, keď tu ľudia aby prežili musia niekedy vykonávať aj 2-3 zamestnania? Prečo je potom pred krachom aj Írsko, ktoré bolo dávané za vzor neoliberálnej ekonomiky? Ako je možné, že produkcia a zisky stúpajú ale my sa máme horšie? Nemali by sme sa mať lepšie? Je tento systém normálny? A nie je skôr racionálne a úplne normálne byť komunistom? Na tieto otázky musíme poukázať my – jednoduchými ilustráciami protirečení – máme málo prostriedkov, potrebujeme to stručne a jednoducho ukázať. Aj preto ma mrzí, že nám bol v septembri zastavený mesačník Vzdor ako príloha v Krokoch. Sťažujeme sa že máme málo priestoru, tak prečo si ho uberáme?“ O chystaných opatreniach proti nepokojom ďalej informuje David Pazdera: „Existuje projekt, že ak by sa v Grécku situácia stala nezvládateľnou prišla by im na pomoc armáda EU a dokonca môže strieľať aj ostrým. CZ vojaci v Europen Battle group sú nasadzovaní v Sudáne, Čade a o tom sa ani nehovorí. Hovorí sa o „mierových“ misiách v Iraku, Afganistane a Kosove. O tomto nepadne ani slovo. Oni sú prvé zárodky európskej armády. Je zarážajúce, ak za to hlasuje europoslanec KSČM. Tu sa ukazuje, kto spolupracuje s kým. Všetci poslušne budujú tieto jednotky. Potrebujeme skutočne povedať ľuďom tieto holé pravdy. Tiež aj to, že najväčšími vykorisťovateľmi v Grécku sú bývalí členovia KKE. A keď vidím aké strany sa označujú za komunistické, ťaháme si obrovskú guľu revizionizmu.“
Pri diskusii o Grécku sa diskutujúci pristavili aj pri práci miestnej komunistickej strany KKE, najmä o jej vplyve medzi pracujúcimi, o vytváraní rôznych odborových (P.A.M.E) a iných organizácií, ktoré nepatria výhradne pod KKE, ale prakticky ich riadi. Oni sú silní tým, ako dokážu ochromiť spoločnosť. Neboja sa ich pre 25% v zastupiteľských orgánoch. Ale pre to, čo dokážu. Počúvame, že komunistické strany sa orientujú na parlamentnú činnosť. KKE sa najskôr zúčastňovala štrajkov a demonštrácií a až potom sa to prejavilo po voľbách. Platí téza o spájaní parlamentnej a mimoparlamentnej činnosti. Akonáhle začne stúpať váha marxizmu-leninizmu, prídu reštrikcie. Či chceme alebo nie, viac vecí sa musíme naučiť robiť ilegálne. Zákony proti komunistom už majú pripravené. Zatiaľ ich nepotrebujú, ale už ich chystajú. Preto treba vedieť robiť aj parlamentne aj mimoparlamentne.
Diskusia o mimoparlamentnom boji sa preniesla do práce s inými organizáciami na podujatiach či kampaniach. Miroslav Pomajdík hovorí o masových hnutiach v Európe, že všetko padá na jednom základe a to je neexistencia revolučnej komunistickej strany. Hnutie nemá kto skoordinovať, stretne sa tam niekoľko ľudí, ale čoskoro začne toto hnutie upadať. Poukázal najmä na dôležitosť disciplíny, jasného názoru a ilustroval to na ruských boľševikoch. „Sila boľševickej revolúcie je v tom, že boľševici sa na ňu chystali desiatky rokov. V tej dobe to bola nie až tak významná sila. Oni ale dokázali spraviť revolúciu a aj vyhrať občiansku vojnu. Bola tak zorganizovaná, že dokázala poraziť systém. To je nebezpečenstvo spájania lebo takto nedosiahneme nič. Straničky a skupinky nás zničia zvnútra, nastanú rozbroje a rozsype sa to. Keď sú ľudia v uliciach, ale ak je tam sila, ktorá je pripravená, vtedy ju ľudia vidia a začnú sa k nej pridávať. To je nebezpečenstvo pre systém.“
Komunisti z Bytče prijali toto zasadnutie veľmi pozitívne a považujú to za dôležitý krok k obnove aktívneho komunistického hnutia. „Musíme robiť sebareflexiu našej vlastnej práce vo vzťahu k tomu, čo sa deje. Inej cesty nie je.“, hovorí súdruh Chmelina. So záverečným slovom vystúpil predseda okresného výboru, Jozef Družkovský, ktorý sa veľmi angažoval na organizácii tohto stretnutia. „Dnes som skutočne dojatý z tejto diskusie, že ste nám ukázali ako treba ísť, čo treba robiť a to je dosť, aby sme vedeli ako treba robiť. Boli sme naučení robiť len tak, že KSČ ako vládnuca strana nám všetko podhadzovala, neboli sme naučení na túto robotu. Musíme sa preorientovať.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára